ἱστο-βοεύς,έως, Ion.
ῆος,ὁ,
A. plough-treeorpole, Hes. Op. 435 , cf. A.R. 3.1318 : prov.,ἱστοβοῆι γέροντι νέην ποτίβαλλε κορώνηνput a new tip on the oldplough, of an old man marrying a young wife, Orac. ap. Paus. 9.37.4 .—Acc.ἱστοβόην, prob. f.l. for ἱστοβοῆ , AP 6.104 ( Phil. ).